Blind Mind

Svojho času som dospel k poznatku, že keď prestanem písať bude mi lepšie. A že keď mi bude lepšie, tak by som mal byť náležite šťastnejší. A že ako šťastný človek budem prínosom pre seba aj pre spoločnosť. Toto presvedčenie malo jeden malý nedostatok – neosvedčilo sa v praxi.
Veci sa aj tak časom zákonite začnú srať navzdory všetkému našemu vynaloženému úsiliu. Z tohto dôvodu som akosi dospel k poznatku, že veci sa dajú do pohybu, až keď sa prestanem absolútne snažiť. Je to irónia, že pravidelný sex začnete mať až po rozchode, napriek tomu, že ste sa o to v podstate ani vôbec nesnažili a nepričinili. Je to nefér, ale nesťažujem sa. Ani na to písanie.
K ďalším zisteniam patrí, že akosi striktne priťahujem len zadané ženy. Čo prakticky rúca celú moju predstavu o pokojnom živote. Ale niekde sa predsa začať musí, hoci postup od zložitého k jednoduchému je neobvyklé riešenie.
Kedysi mi bolo povedané, že ignorovanie skutočnosti nemení skutočnosť ako takú. Pokiaľ tá ignorácia nie je zámerná, tak ten rozdiel aj tak pravdepodobne nespoznáte a z tohto všetkého vyplýva asi len to, že pravda je niekde uprostred. Písať síce budem, ale bude mi to jedno, lebo s veľkou pravdepodobnosťou to na veci aj tak nič nezmení.
Hold – niekedy stačí málo a inokedy vôbec nič a veci sa aj tak dajú do pohybu – z čoho možno usúdiť len jedno: A predsa sa točí!